Člen predstavenstva Timotej Braxator: Aktuálnou úlohou komory je priniesť členom komfort z obdobia pred pandémiou

JUDr. Timotej Braxator vníma komoru ako platformu nielen pre obchodné rokovania a vyjednávania, ale aj ako príjemné miesto pre stretávanie kolegov a priestor pre zdieľanie vzájomných skúseností. V rozhovore prezradil v čom je členstvo v komore prínosom pre advokátsku kanceláriu Senior Consultants, čo by sa Slováci mali naučiť od Švajčiarov a v čom sa Švajčiarsko môže inšpirovať od Slovenska.

Ste dlhoročným členom predstavenstva, čo je podľa vás pre komoru najväčšou úlohou v tomto a budúcom roku?

Nakoľko žijeme momentálne vo veľmi pohnutých časoch, je istou výzvou a úlohou tak pre komoru ako aj pre moju osobu, sprostredkovať našim členom to pozitívne z našej platformy, teda vzájomné nadväzovanie kontaktov, zbližovanie firiem, odstraňovanie prekážok podnikania a rovnako aj sociálny rozmer našej komory. Keďže nie sme len platformou iba pre obchodné rokovania a vyjednávania, ale i príjemným miestom stretávania sa kolegov, známych i kamarátov a zdieľania vzájomných skúseností z pracovného ako aj sociálneho prostredia. Úlohu komory je vrátiť našim členom a ich predstaviteľom istý komfort a pohodlie, na ktorý boli zvyknutí z obdobia pred pandémiou, vrátane zaujímavých obchodných príležitostí.

V čom je členstvo v komore prínosom pre advokátsku kanceláriu Senior Consultants?

Môžeme hovoriť o viacerých aspektoch. Samozrejme z pohľadu výkonu funkcie člena predstavenstva ide o zodpovednú a neraz i o tvorivú činnosť, nakoľko členovia komory majú radi a očakávajú aj nové nápady, inovatívne formáty a novinky z oblasti obchodu, kultúry a vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Švajčiarskom. Je to pre mňa osobne výzvou a radosťou môcť sa podieľať na tvorbe týchto nových konceptov a na ich realizácii. Ďalším prínosom je samozrejme získanie nových kontaktov, spoznávanie nových osôb, členov ale aj oblastí pôsobenia a podnikania, nakoľko máme pomerne rozmanitú členskú základňu a získavanie informácii o podnikaní v iných odboroch je obohatením inak každodenného právneho poradenstva našej kancelárie.

Aké výzvy čakajú Senior Consultants v tomto roku?

Aby som nerozprával iba o superlatívoch a pozitívach, mnohí klienti bojujú s výzvami tejto doby; doľahli na nich ekonomické následky konfliktu na Ukrajine, nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, zmeny cenovej hladiny a pokles dopytu po inak žiadaných komoditách, s čím nerátali. My právnici tieto obchodné aspekty našich klientov samozrejme vidíme, a snažíme sa spolu s nimi preklenúť toto náročnejšie obdobie. Vzájomná ústretovosť a ohľaduplnosť v tomto zohráva dôležitú úlohu. Výzvou sú teda hospodárske prostredie a jeho vplyv na podnikanie klientov, a z čisto právneho hľadiska je stálou výzvou rozširovanie vlastných vedomostí a expertízy v meniacom sa právnom prostredí.

Pár otázok o Švajčiarsku:

Čo máte na tejto krajine najradšej? Čo by sme sa mali my Slováci naučiť od Švajčiarov?

Prirodzene mnohí spomenú pri krajne „Švajčiarsko“ pojmy ako poriadok, presnosť, korektnosť a pohľadnicové počasie. Tomu nechcem protirečiť, to si na Švajčiarsku stále vážim a to je vzorom pre nejednu inú krajinu. Sú však i názory, že prílišná regulácia pôsobí obmedzujúco a že nie je to každého šálka kávy, sledovať a dodržiavať „do body“ všetky predpisy a pokyny, pod hrozbou pokuty alebo reklamácie. Navyše, časom sa i Švajčiarsko vplyvom migrácie trochu zmenilo a stáva sa, že napr. turisti musia byť v niektorých veciach obozretnejší ako doposiaľ. Myslím si, že by sa Slováci mohli inšpirovať prevládajúcim a ako samozrejmosť chápaným patriotizmom Švajčiarov, teda takým racionálnym až vypočítavým prístupom k verejným veciam, pri rozhodovaní, čo je v ich záujem a čo nie. Stále si myslím, že my Slováci môžeme byť viac hrdí a sebavedomejší, viac chrániť to, čo máme, a brať takýto postoj ako trvalú samozrejmosť, nie ako dočasný názor alebo prechodný jav.

A naopak, v čom sme my Slováci inšpiráciou pre Švajčiarsko?

Na prvom mieste by som rád spomenul pohostinnosť a veľkorysosť. Pri usporiadaní stretnutí, večierkov alebo i pracovných rokovaní nehľadia Slováci príliš na výdavky spojené napríklad s občerstvením a sprievodným programom, lebo to vnímajú ako hlavnú vizitku hostiteľa, ako sa postará o pozvaných hostí. Rovnako sú Slováci možno aj z historických dôvodov solidárnejší v kruhu blízkych a priateľov, a rozhodujú sa väčšmi kolektívne za celú skupinu alebo okruh ľudí, nie každý len za seba. To sú krásne vlastnosti, ktoré v západných krajinách absentujú, nakoľko si každý hľadí len svoje záujmy. Preto si myslím, že vzájomná interakcia medzi Slovenskom a Švajčiarskom je obohacujúca pre obe strany.