Ing. Martin Bakoš PhD. vníma komoru ako platformu pre výmenu kontaktov, spájanie firiem a obhajobu záujmov jednotlivých členov. V rozhovore prezradil v čom je členstvo v komore prínosom pre spoločnosť Amberg, v čom ho inšpirujú Švajčiari a čo by sa Švajčiarsko mohlo učit od nás.
Ste dlhoročným členom predstavenstva, čo je podľa vás pre komoru najväčšou úlohou v tomto a budúcom roku?
Úlohou komory je prepájať, spájať a hájiť záujmy. Komora by mala byť platformou pre výmenu kontaktov medzi jej členmi, spájanie firiem, ktoré majú podobnú kultúru podnikania aká je tým najbežnejším štandardom vo Švajčiarsku a obhajobu záujmy jednotlivých členov komory. Nerád by som hovoril priamo o lobingu, lebo na Slovensku sa na túto činnosť pozeráme s výhradami, hoci vo vyspelých západných krajinách to nie je nič zlé. Mám na mysli skutočnú podporu, resp. obhajovanie záujmov všetkých nás, ktorí sme členmi komory. Ak cítime krivdu, napríklad pri obchodovaní so „štátom“, a tá krivda je očividná, práve komora by mohla byť tou autoritou, ktorá sa nás hoc aj oficiálne zastane a bude hájiť naše záujmy. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že aj zo strany švajčiarskeho veľvyslanectva je vôľa si zastať firmy, ktoré majú prepojenie na Švajčiarsko.
V čom je členstvo v komore prínosom pre spoločnosť Amberg?
Pre švajčiarsko-slovenskú spoločnosť našej veľkosti by malo byť členstvo v komore už prirodzenou súčasťou podnikateľských aktivít. Výmena skúseností medzi členmi komory nás posúva ďalej v pohľade na to, či to ako sa správame je spomínaným štandardom typickým pre Švajčiarsko. Cítiť podporu našej komory, resp. aj ostatných obchodných komôr, s ktorými spolupracujeme alebo priamo švajčiarskeho veľvyslanectva nám dodáva určitý pocit istoty, že keď by bolo najhoršie, je tu niekto, kto sa nás oficiálne zastane.
Aké výzvy čakajú Amberg v druhej polovici roka?
Tých výziev je niekoľko. Keďže naša spoločnosť sa zameriava na projektovanie a stavebný dozor najmä väčších a veľkých infraštruktúrnych stavieb, čakáme ako sa po takmer 4-ročnom pribrzdení rozbehne výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, či sa podarí zazmluvniť peniaze z plánu obnovy na výstavbu ostatnej infraštruktúry (súdy, nemocnice). Stoja pre nami aj výzvy zo sféry obrannej infraštruktúry, keďže sa nám podarilo získať certifikát z Národného bezpečnostného úradu. V neposlednom rade budeme klásť veľký dôraz na úspešnú realizáciu veľkej zákazky v Čechách (projekt tunela Homole). A práve hľadanie nových trhov bude asi tou najväčšou výzvou, s ktorou by sme sa radi popasovali.
Pár otázok o Švajčiarsku:
Čo máte na tejto krajine najradšej? V čom vás osobne Švajčiari najviac inšpirujú?
Vo Švajčiarsku som strávil dva a pol roka. Dá sa povedať, že ho poznám veľmi dobre. Inšpirovať by sme sa mali najmä tou angažovanosťou ľudí na komunálnej úrovni. Ku všetkému, čo je obecné sa ľudia spávajú ako ku svojmu. Keď si doma neničím nábytok, prečo by som to mal robiť v mestskom parku. Ešte jeden poznatok z biznisu. Keď som začínal, môj partner mi hovoril, to čo je zadarmo si nikto neváži. Všetko musí mať svoju hodnotu. Aj kvalitný projekt niečo stojí a potom je už iba na rozhodnutí kupujúceho, resp. obstarávateľa, aby si skontroloval, či za tie peniaze dostal to, čo mal. A to je možno ďalšia inšpirácia zo Švajčiarska. V minulosti v švajčiarskej štátnej správe končili práve tí najlepší, tí s bohatými skúsenosťami napríklad aj z privátneho sektora. Ppracovali pre štát najlešie ako vedeli bez rizika, že po voľbách budú vymenení. Ale, aby som presne odpovedal na Vašu otázku, najradšej mám ich čokoládu.
A naopak, v čom môžeme byť my Slováci vzorom pre Švajčiarsko?
V dynamike rozhodovania, ktorá je častokrát vo Švajčiarsku mylne chápaná ako chaos a je v príkrom rozpore so zaužívanými štandardami. Ale najväčším vzorom pre Švajčiarov môžeme byť my Slováci v správaní. Nie v tom oficiálnom diplomatickom, tam sa máme ešte stále čo učiť. Na mysli mám to neoficiálne, to prirodzene ľudské, priateľské. Ak by som to povedal tak odľahčene, ideálne by bolo cez deň podpísať zmluvu so Švajčiarmi a večer ju ísť zapiť so Slovákmi.